50 kníh za jeden rok (1)

Pekný utorok všetkým! :)

Dnes sa chcem s vami podeliť o jedno moje "predsavzatie", alebo radšej cieľ, ktorý som si určila na začiatku roka. Teda jeden z cieľov, lebo dokopy ich je 20. Písať ich sem nebudem, lebo som akosi prešvihla vhodný čas a ku koncu februára sa mi to zdá trochu zbytočné. Ale na konci roka ich sem určite pridám aj s tým, koľko z nich sa mi podarilo splniť. Vám sa zatiaľ darí plniť tie vaše? :)

Mojim cieľom je, ako už z nadpisu vyplýva, prečítať 50 kníh za rok 2017. Pre niekoho možno málo, pre niekoho nesplniteľná úloha. Uvažovala som nad stovkou, ale nakoniec som si to rozmyslela, lebo som sa bála, že by som to nestihla, tak som pracovala s reálnymi možnosťami. Ale ktovie... možno o rok? (haha, to budem tak vysedávať nad bakalárkou, že jediné, čo prečítam, budú samé odbornosti :D) .

Začala som hneď po Novom roku, keď som mala pocit, že aj trochu treba naštartovať mozog po tom sladkom ničnerobení. Ako prvé som prečítala pokračovanie Harryho Pottera v podobe scenára k divadelnej hre - Harry Potter a prekliate dieťa. Chcelo to veľa sebazaprenia, aby som si knižku nekúpila hneď ako vyšla, ale o to väčšiu radosť som mala pod vianočným stromčekom. V skratke poviem, že príbeh sa mi páčil. Mala som trochu obavy a nemala som žiadne veľké očakávania, po tom, ako som si zbežne preletela hodnotenia čitateľov (s prižmúrenými očami, kvôli spoilerom, samozrejme :D). Ale celkom príjemne ma prekvapilo, že som ju zhltla a bolo mi ľúto, že je to všetko. Isteže, už to nie je ten klasický Harry, nielen príbehovo, ale aj štýlom písania. Keďže scenár nepísala len Rowlingová, bolo čo to poznať, ale scenárová forma sama o sebe mi nevadila. Skôr som celý čas myslela na to, ako asi vyzerá tá hra na pódiu, pri všetkých tých efektoch a kúzlach v scenári. Snáď raz budem mať tú možnosť a pozriem si ju naživo. Ak by som mala hodnotiť, dala by som jej  9^3/4/10 (musela som :D).

૦૦૦

Ďaleej to boli Všetky skvelé miesta. Tu som naopak mala očakávania veľké, keďže som odvšadiaľ počúvala len chvály. Kniha ma však trochu sklamala, lebo jej aspoň podľa mňa chýbala dynamika deja a občas som sa do čítania nútila. Príbeh fajn, striedajúce sa pohľady dvoch hlavných postáv fajn, ale to je asi tak všetko. Viem, že knihu by som si už znovu neprečítala, aj keď úplne ju neodpisujem. Ale to je pre mňa (dôležitý) znak dobrej knihy - chuť prečítať ju znovu. Na to, že rieši takú citlivú tému samovraždy, mohla byť spracovaná lepšie. Mala som pocit, že sa to kdesi zaseklo, možno bol len zlý preklad, ale nepáčilo sa mi, že som sa nemohla s postavami zžiť a prežívať to s nimi, ako pri iných knihách.

૦૦૦

Anna v Glenn St. Mary / Annina dcéra Rilla. Predchádzajúce časti som dočítala už v minulom roku a bola som si v knižnici po tieto posledné dve. Aj keď som všetky Anny prečítala už asi miliónkrát, nikdy ma neomrzeli a asi ani neomrzia. Predposledná knižka mi príde najmenej zaujímavá zo všetkých, pretože skôr ako na Annu a jej rodinu sa príbeh zameriava na ich susedov, obyvateľov fary. Zaberajú naozaj väčšiu časť knihy a sem-tam aj nudia. Vynahrádza mi to ale posledná kniha o Anninej dcére. Úprimne môžem povedať, že práve táto sa mi páči úplne najviac z celej série. Prekonala dokonca prvú knihu, a to je už čo povedať :). Táto časť je dosť odlišná od tých predchádzajúcich, pretože sa v nej rieši okrem príbehov z Ingleside aj tematika 1. svetovej vojny. A to ma dostalo. Lucy Maud Montgomery je majsterka v opisoch okolia i ľudí, ale tu krásne vykresľuje aj odlišné pocity ľudí vo vojne, ktorá sa dotkla každého bez ohľadu na to, ako ďaleko sa od nej nachádzal.

 ૦૦૦

Pôvodne som sem chcela pridať aj Mengeleho dievča, ale po dočítaní som sa rozhodla pre samostatný príspevok, ktorý zverejním už tento týždeň.

Zatiaľ sa majte pekne!

E.